2. Zápas Semifinále BHBL – AHK Pekníková vs Ziegelfeld

 

Report tohto zápasu  by som začal vyplačkávaním  – ihrisko Pekníková nám takisto nevyhovuje  ani  povrchom a  ani veľkosťou . Koniec vyplakávania .  Počas týždňa sme si spravili prehľad v akej zostave by sme mohli na zápas nastúpiť a došli sme k zarmucujúcemu faktu , že dvojica Peter Paták a Rudolf Kazmer sa nebudú môcť zúčastniť a taktiež dvojica bratov Končekovcov je na liekoch a tento víkend s nimi nemôžeme rátať. Z predpokladanej zostavy nám vypadol náš obranný val menom Vladimír Dávid  a my sme vedeli , že je zle nedobre. Na predpokladanej  súpiske nám zostalo 7 chudobných hráčov a nastúpiť v takomto zložení proti AHK Pekníkova na ich „letisku“ by  bolo pochodom na porážku. Riešenie bolo iba jedno : vytočiť telefónne číslo smerom k Slovenskému národnému divadlu , v ktorom sa nachádzalo naše tajné eso v rukáve menom Ivan Černý . Ičo z pracovných dôvodov vynechal značné množstvo posledných ligových zápasov, no my sme vedeli , že naša situácia a dôležitosť zápasu ho presvedčia aby došiel pomôcť. Ako som očakával , jeho reakcia bola jasná  – pre autentickosť si dovoľujem zverejniť ako dohoda prebiehala po našom spoločnom telefonáte a ako si Ivan vyhodnotil stav ihriska , ktorého sme sa všetci tak obávali :

Pred zápasom sme si na rozvičke ešte strihli povinnú spoločnú fotku do albumu a následne už koncentrovali na náš výkon .

Prvú tretinu sme začali ustráchane a hneď na začiatku sme inkasovali gól z polky ihriska nepríjemne zarotovanou strelou.  Pekníková mala v tejto fáze hry prevahu a vytvárala si viacero nebezpečných šancí  ale aj my sme začali sporadicky s postupom času zamestnávať súpera brankára a náš výkon sa začal postupne stále zlepšovať. Výsledkom bol vyrovnávajúci gól od Adnana Alamaksusa po hrubej chybe súpera a prvú tretinu sme ukončili nerozhodne 1:1 . Na to , aby sme v tomto zápase ale boli úspešní sme museli niečo zmeniť , čo sme si prešli  cez prvú prestávku a do druhej tretiny sme plánovali nastúpiť ako iné mužstvo.

Druhú tretinu by som opisál žargónom nášho spoluhráča Miloša Končeka : „to bola normálna gólová smršť “ .  Začali sme behať, uvoľnovať sa , dorážať strely  a vytvárať si obrovské množstvo šancí . Naše eso –  Ivan Černý  nám to postupne začal všetko krásne „čapovať“  a zrazu sme začali svojho súpera prehráváť na všetkých frontoch  a my sme si zrazu začali uvedomovať – veď my na to k…a máme.   Totálna dominancia v druhej tretine rezultovala do  6  strelených gólov a množstva nevyužitých šancí takmer do prázdnej brány. S príchodom Ivana Černého dostala naša hra krídla a viaceré kombinácie z prvej boli lahodiace aj oku diváka.

Tretia tretina sa už len dohrávala a pozornou obranou sme doviedli zápas do víťazného konca  v pomere 7:2. Kompletné štatistiky nájdete nižšie  po kliknutí na výsledok zápasu.

Prvý dôležitý krok sme mali za sebou a s napraveným sebavedomím a dobrým pocitom sme sa tešili na rozhodujúcu Nedeľu.