Celé detstvo sme sa chodili kúpať na Tehelné pole. V podvečer sa tam hralo aj kvalitné vodné pólo. Dievčatá sa rady predvádzali v plavkách okolo plaveckých šatní, za skokanským mostíkom. Čakali kedy vykuknú slávni slovenskí plavci – Bačík, Skovajsa, Komadel… (Komadel sa na letnej olympiáde v Helsinkách (1952) prebojoval v 200 m prsia až do finále!).

Tehelné pole, ktoré volali starí Bratislavčania aj Ziegelfeld alebo Téglamezö, malo aj svoje kino. Z nepochopiteľných príčin sme ho nazývali „Švicka“, hoci malo hrdý názov MÁJ. Vo Švicke som videl Alibabu a štyridsať lúpežníkov, tam sme sa báli na sovietskom horore pre deti Čarodej Karamor. Pri kúpalisku bola Stará pracháreň – štvrť, v ktorej vyrastal spolužiak Peter Debnár.

Tehelné pole bolo odjakživa liahňou bratislavských športovcov. Tu bývali legendárne sestry Dulkové, tu začínal slávny Ing. Skákala. Keď prestal korčuľovať, chodil po majstrovstvách Európy a sveta ako porotca a končil ako organizátor kvetinových výstav FLÓRA. Bol veľkorysý. Vždy, keď sa končila májová výstava, prišli sme do haly, kde odpratávali kvety a dostali sme pre naše dievčatá záplavu rezaných ruží, karafiátov, ľalií a iného kvetenstva. Veľmi sme si u dievčat šplhli. Za to všetko patrí naša vďaka Ing. Skákalovi. Na Tehelnom poli začínali niekoľkí budúci majstri sveta.

Po ľadovej ploche vtedy novučkého Zimného štadióna sa pohybovala drobná ženička, ktorá profesionálne učila deti korčuľovať. Bola to matka slávneho Karola DIVÍNA, neskoršieho majstra sveta. (V tom čase ešte Ondrík Nepela nebol na svete.) Všimnite si, ako sa naša Bratislava občas zmocní nejakého športového alebo umeleckého odvetvia: mesto na Dunaji dodalo svetu najlepších krasokorčuliarov, po čase prerazili na svetových operných scénach naši speváci. Kultúrny a športový svet Bratislavu uznáva.

Na Tehelnom poli sme zažili aj bojové dni. Masy fanúšikov raz po zápase nechceli pustiť zo štadióna živého maďarského futbalového rozhodcu Zsolta. Občas sa Tehelné pole zmenilo na juhoamerické Botafogo. Aj pri Zimnom štadióne bola v päťdesiatych rokoch raz po hokeji obrovská demonštrácia. Davy obľahli štadión, skandovali dokonca protištátne heslá, takže musela zasiahnuť polícia so psami. Vtedajší povereník vnútra Karol Bacílek navrhol riešenie: zrušiť hokej. Našťastie fanúšikovia tohto športu v Ústrednom výbore KSS ho prehlasovali.

Ziegelfeld bola hrdá bojová štvrť. Pri Tehelnom poli sme hrali futbal aj na Kuchajde. Som šťastný, že tam teraz majú Bratislavčania vkusné kúpalisko s dobrou čínskou reštauráciou kúsok nad vodou. V sedemdesiatych rokoch zriadili pri tenisových kurtoch útulný CLUB HOTEL SLOVAN, kde ste si mohli aj vo všedný deň vypýtať autogram od slávnych futbalistov. Sedávali tam bratia Čapkovičovci, Karol Jokl s doráňanými nohami, občas aj staručký Schroif – neprekonateľný brankár v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Tehelné pole vonia – podobne ako parížske predmestia – vôňou slávnej minulosti svojich rodákov. Odjakživa to bolo zdravé jadro Bratislavy.

Július Satinský

Dnes si v rámci kategórie „Zaujímavosti zo štvrte“ predstavíme naše domáce kúpalisko Tehelné Pole kde mnohí z nás trávili a stále trávia svoje letné voľné chvíle. Kúpalisko mnohým z nás prirástlo k srdcu a leto bez „tehelka“ a jeho ľadovej vody si ani nevieme predstaviť. Všetci si určite pamätáme ako sme preskakovali betónove ploty aby nám zostali groše na klasický hot-dog s horčicou alebo cesnakový langoš a predbiehali sa kto predvedie lepšiu techniku skákania „bomby“. Dnes keď navštívite toto kultové kúpalisko určite narazíte skôr či neskôr na skalných „cigofelďákov“ a pravidelných návštevníkov ako Miro Suško, Adnan Almaksus, Marek Konček, Peter Laučík,Tomáš Paulen a na mnohých ďalších, ktorých mená sú späté s touto mestskou štvrťou.

Kúpalisko Tehelné pole ľudovo prezývané „tehelko“ bolo postavené v začiatkoch 2. svetovej vojny na pozemkoch, kde predtým fungoval cintorín pre mestskú chudobu. V tomto období prišlo k obsadeniu Petržalky Nemeckom a Bratislavčania stratili prístup k prírodnému kúpalisku Lido rozprestierajúcom sa na petržalskom brehu Dunaja. Tehelné pole pravdepodobne vzniklo už v roku 1938. Komplex kúpaliska s jedným bazénom bol navrhnutý architektmi Jánom Štefancom a Aloizom Daríčkom. V roku 1940 bola na Tehelnom poli vybudovaná hlavná vstupná budova s pokladňami, šatňami a terasami. O tri roky neskôr (1943) už kúpalisko ponúkalo tri bazény. Najväčší bazén, ktorého súčasťou boli aj vysoké betónové tribúny pre divákov, spĺňal olympijské parametre. Tehelné pole bolo vyhľadávaným miestom nielen pre verejnosť, ale aj športovcov.

Za socializmu sa tam konali mnohé významné medzinárodné plavecké preteky a vodnopólové podujatia. K prednostiam obľúbeného kúpaliska nepochybne patrila aj 10-metrová skokanská veža pri veľkom bazéne, jediná v Bratislave. Tehelné pole sa stalo kultovým letným areálom Bratislavčanov, k nezabudnuteľným zážitkom na tomto kúpalisku patrilo šmýkanie sa na známej strmej červenej šmykľavke pri strednom bazéne. Po zmene režimu však z Tehelného pola zmizli tribúny aj veža, oklieštili ho aj o rozľahlú trávnatú pláž. V súčasnosti je kúpalisko stále v prevádzke a naďalej patrí k najznámejším a najkrajším bratislavským kúpaliskám. Po menšej rekonštrukcii ponúka svojim návštevníkom tri bazény a tobogan, k dispozícii sú sprchy, šatne, výťah pre imobilných návštevníkov, upravené detské ihrisko aj parkovisko.

V areáli kúpaliska vznikol v roku 1981 aj klip ku skladbe skupiny Elán – Mám chuť na niečo chladené a takisto klip od Niny Vyjazovcovej.

Elán – Mám Chuť Na Niečo Chladené

Nina Vyjazovcová – Konečná Stanica Rytmus

Historické Foto:

Súčasnosť:

Naši Chlapci Z Ziegelfeldu Na Tehelku: