SAV vs Board Vrakuňa

Report

16.kolo – dohrávka:  SAV Lamač : Board Vrakuňa  9:8 (1:2,3:4,5:2)

vzájomné zápasy v 2018/19:  0:2

„Divočinu“ rozhodol gól pár sekúnd pred koncom

   Dnešným zápasom sa pre Lamačanov začala jarná časť súťaže. Výhoda domáceho ihriska tentokrát chýbala, pretože sa duel odohral v hale. Bez ohľadu na to však v zápase s Boardom Vrakuňa bolo, vzhľadom na postavenie tímov v tabuľke a aj priebehu prvého vzájomného zápasu, nevyhnutné zvíťaziť a na súpera sa v tabuľke dotiahnuť. V stretnutí, v ktorom útok dnes jednoznačne prevyšoval obranu sa to napokon aj so šťastím podarilo. Výhra sa však nerodila ľahko, práve naopak, bolo to neuveriteľné stretnutie, kde rozhodovali napokon detaily a maličkosti… Na rozdiel od prvého vzájomného duelu, kedy zápasu dominovali obaja gólmani, dnes to bolo skôr o tom, či vôbec gólmani aj niečo chytia. 

  Dnešnému duelu sa rozhodne nedá uprieť dramatickosť. Bol to presne ten typ zápasu, kedy sa na oboch stranách myslelo asi viac na útok ako obranu. To, v akom zložení nastúpili oba tímy, nechajme bokom… SAVka má totiž na súpiske 16 hráčov a už sa naozaj až do konca sezóny netreba vyjadrovať k tomu, koľko hráčov vlastne do zápasu nastúpilo… veď načo aj. Prišlo to, čo mohlo a aj keď v niektorých prípadoch nedoliečené a so sebazaprením, bojovalo sa až do konca. A to je azda jediné pozitívum tejto hokejbalovej „prestrelky“ , či ak chcete „vtípku“ – Lamačania totiž naozaj dodržali to, čo si ešte pred zápasom povedali (hrať za každého stavu na tak potrebné víťazstvo).  Pre divákov (ak by na zápase nejakí boli) by to bol určite atraktívny duel s množstvom gólov, pre trénerov (ak by mužstvá nejakých mali…) by to však bolo „na infarkt“. Nechýbalo tomu naozaj nič – videli sme využité presilovky, nevyužité trestné strieľanie (a to dokonca vo valstnom oslabení), lacné góly z veľkej vzdialenosti, niektoré veľmi pekné góly (…že Milisko…), rovnaký kiks brankára ako v prvom vzájomnom zápase (teraz však na druhej strane), no najmä to, že obaja gólmani nemali zjavne svoj deň –  bol to proste veľký boj a k videniu bolo iba pramálo hokejbalovej krásy. Taký typický „poprestávkový“ zápas na úvod sezóny, kedy sa všetci iba rozohrávajú… No a čo napísať k priebehu? Radšej ani nič, pretože to bolo fakt „hrozné“ – všetko nám odskakovalo od hokejok, chýbala presná prihrávka, keď aj prišla, zbrklosť v zakončení ku gólom neviedla. V obrane to často „horelo“, párkrát sme nedostúpili k súperom a tí dokázali skórovať z dorážok, avšak to nebolo rozhodujúce, pretože viac gólov padlo strelami z veľkej a ešte väčšej diaľky… nedá sa predsa tesne brániť strelcovi už niekde na polovici ihriska… a to sme veľa striel napriek tomu dokázali zblokovať. Jediné šťastie, a to nás vlastne zachránilo, bola skutočnosť, že rovnako na druhej strane nemal gólman svoj deň! Domácim určite slúži ku cti, že dokázali 3x zmazať dvojgólové manko a vrátiť sa tak do zápasu, Škoda, že práve v tých momentoch sme nedokázali streliť viac gólov a odísť súperovi na väčší gólový rozdiel, možno by tak nebola táto dráma vygradovala až v samom závere… Za zmienku tak vlastne stojí iba posledná akcia zápasu a víťazný gól, ktorý SAVka strelila 5 sekúnd pred koncom v signalizovanej presilovke. No aj tu treba úprimne povedať, že sme mali viac „šťastia ako rozumu“. Ak totiž rozhodca signalizuje vylúčenie minútu pred koncom, asi by sa patrilo čo najskôr odovzdať loptičku a prerušiť hru aby sa tá presilovka vôbec uskutočnila, veď hrať 3 na 2 je asi lepšie ako 4 na 3 na tom malom priestore – ale nie, my hráme veselo ďalej… zachránilo nás tak vlastne to, že faulujúci hráč súpera miesto toho aby bránil, začal „slovne nakladať“ rozhodcovi, vôbec nebránil a tak to bolo na ihrisku zrazu 4 na 2 a prišla prihrávka pred odkrytú bránku, ktorú sme tentokrát, čuduj sa svete, trafili… halelúja!!  A aby som nezabudol, ďalším (a najpodstatnejším) šťastím dnes bolo to, že si náš Bobor (jednoznačne muž zápasu v SAVkárskom drese) zobral tú správnu streleckú hokejku…

Máme to chválabohu za sebou. Dnes rozhodne nevyhral lepší tím, SAVka mala proste viac šťastia. No rozhodujúce sú veľmi dôležité dva body a skutočnosť, že sa Lamačania na Vrakunčanov v tabuľke bodovo dotiahli… nie to, ako k tomu prišlo. Jasné, že náš súper bude mať na to úplne iný názor, no neutíchajúca snaha býva niekedy odmenená.

(ra)

gólový film zápasu:

ZÁPAS OČAMI PRIAMEHO AKTÉRA…

   # 37  Karel Ružička