V druhom kole jarnej časti bratislavskej hokejbalovej ligy sme sa stretli s mužstvom z Dúbravky – AHK Pekníková . Klub , ktorý momentálne okupuje 4 miesto ligovej tabuľky ukázal počas doterajšieho priebehu ligy kvalitné výsledky a navyše disponuje s jedným z najlepších brankárov ligy a takisto máme v pamäti náš posledný súboj na domácom ihrisku kde sme sa slušne vytrápili. Uvedené fakty nám zapli v podvedomí výstražné červené svetlo a nechávali nás v móde – „treba byť ostražitý“.
Ihrisko na Pekníkovej nie je nášmu technickému štýlu hry priveľmi naklonené z dôvodu jeho veľkých rozmerov a tento fakt len umocnil naše presvedčenie , že tento zápas nebude ľahký. Naše obavy boli ale v momente príchodu jedného z našich hráčov takmer vymazané . Akonáhle sme zbadali príchod staršieho brata z dua “ Konček Brothers“ – Miloša inak známeho aj pod prezývkami „Wayne“ , „Koža“ alebo „pán Dekáda“ , vedeli sme , že jeho rozhodný krok a odhodlanie , ktoré bolo z neho cítiť v povetrí Dúbravky a tiež okolitých mestských častí je niečo , čo dnes môže prikloniť misky váh na našu stranu . Aby ste si vedeli predstaviť, čo sa vlastne dialo v momente príchodu Miloša, je mojou povinnosťou priblížiť vám túto situáciu nasledovným videom, ktoré presne odzrkadluje atmosféru ,ktorá vznikla akonáhle Miloš položil nohu na územie športového zariadenia na Pekníkovej ulici:
V počte 8+1 sme sa rozhodli hrať na 2 štvorky počas celého zápasu a takýmto spôsobom rozbehať 6 hráčov súpera s vyšším vekovým priemerom. Skúsený súper pozorne bránil spôsobom „blízky prístup“ a kontroval rýchlymi brejkmi , čo sa mu aj niekoľkokrát v prvej tretine podarilo , no ako už bolo avizované , brankári na oboch stranách mali vysokú kvalitu a tak sme išli do druhej tretiny s nerozhodným výsledkom 0:0. Druhá tretina mala obdobný nádych štýlu hry , s tým rozdielom, že súper bol dvakrát strelecky úspešný a nám sa podarilo skórovať iba raz.
Všetko dôležité a taktiež malý zázrak sa odohral počas tretej tretiny, ktorá napokon rozuzlila celú zápletku tohto zápasu. Pekníkova si stále držala svoju fazónu v obrane a k strelám nás pozornou obranou pustila len veľmi sporadicky. V útoku sme boli stále bezzubí a cítili sme , že potrebujeme niečo , čo nás zachráni vo forme hráča, ktorý zoberie zodpovednosť na svoje ramená. Áno , viem , že niekde vo vašom podvedomí teraz premýsľate a vraciate sa k úvodným riadkom kde sme spomínali slová ako misky váh, odholanie alebo Miloš je na ceste . Je to naozaj tak . Naš úvodný vnútroný pocit bol správny a Miloš alias elektrická ruka najprv „vypapal“ brankára sťahovačkou a bekhendom zasunul – 2:2. Súper sa otriasol a 12 minút do konca zápasu kontroval dotlačeným gólom na 3:2 a my sme už pomaly strácali vieru v dobry výsledok. Náš žolík od tohoto momentu čoho sa dotkol aj premenil . Ocitol sa v ďalších 3 samostatných nájazdoch , ktoré so 100% úspešnosťou rutinérsky zúžitkoval a poslal brankára a súpera do smútku. Dnes niečo nevídané od Miloša a zároveň mu gratulujeme a dúfame , že bude v nastolenom trende aj pokračovať.
Po tomto kole sme sa opäť ocitli na prvom mieste ligovej tabuľky a v budúcom kole sa stretneme s mužstvom LG Barbari kde musíme potvrdiť rolu jednoznačného favorita.
