Po dlhšej odmlke Vám opäť prinášame novinky z tábora vášho obľúbeného hokejbalového klubu Ziegelfeld. Zimná prestávka sa nám skončila a my sme sa opäť pustili do bojov v bratislavskej hokejbalovej lige. Informačný servis sme za posledné 2 týždne mierne zanedbali ale všetko napravíme nasledujúcimi riadkami a opäť sa Vám budeme pravidelne ozývať s novinkami z Ziegelfeldu.
Ziegelfeld : Karlova Ves Knights 5:3
Nakoľko bola plánovaná dohrávka proti Hancop-u opäť z dôvodu silných mrazov preložená na iný termín, prvé kolo po zimnej prestávke sme absolvovali minulú Sobotu na domácom ihrisku proti nepríjemnému súperovi z Karlovej vsi.
Počasie však bolo proti a deň pred zápasom nám dalo skúšku našej odhodlanosti a snežením a silnými mrazmi spôsobilo, že Ziegelfeld aréna bola nespôsobilá na pripravované prvé kolo jarnej časti ligy. Náš spoluhráč Adnan Almaksus a zároveň neoficiálny správca arény nám ale pred jeho obligátnym piatnajším šlofíkom ešte stihol podať informáciu o nevyhovujúcom stave ihriska a po takmer 2-mesačnej hernej prestávke sme sa všetci zhodli, že ihrisko dáme do poriadku a hrať sa bude aj keby čo bolo. Zásahová jednotka v zložení Adnan, Konček Brothers, Duško Novotný a Robo S. poprehľadávala pivnice a navštívili ihrisko s 50 kg soli a zhŕňačmi. Duško nás prekvapil so zariadením na solenie a v ten moment sme vedeli , že na druhý deň sa bude hrať. Dve hodiny práce a občasného zbytočného postávania a mohli sme si povedať „hotovo“.
No poďme už konečne k toľko očakávanému zápasu . Karlovka došla v počte 6 hráčov do poľa + brankár a my sme sa nazbierali na počet 11 hráčov + brankár. Apropo:brankár – naša jednotka Zdenko bol odcestovaný na lyžovačke a naša dvojka Miky si plnil hokejové povinnosti. Čo teraz ? Nemáme brankára . Nakoniec sme problém vyriešili zaregistrovaním novej „trojky“ v podobe Pala Pikályho , ktorý nám chodí pravidelne fandiť a tiež chytať na naše téningové jednotky. Palo odchytal svoj posledný ligový zápas v roku 1989! Nepodceňovali sme ho , no mali sme určité obavy.
Ičo Černý, ktorému matematika vždy išla na výbornú si zrátal , že pri modeli ligy 3+1 budú dvaja hráči navyše a kolegiálne prepustil miesto ostatným a zápas pozoroval skúseným okom prístojaceho.
Do súpera sme v početnej presile začali hneď búšit , no postupne sme začali zisťovať, že najsilnejšia zbraň súpera je jeho brankár , ktorý nás svojimi zákrokmi často privádzal do šialenstva . Prvú tretinu sme po neustálom dobíjaní súpera ukončili výsledkom 1:0 kedy sme premenili na gól iba jednu presilovku a 10 minút pred koncom druhej tretiny bol výsledok identický a my sme začali postupne nervóznieť. No potom to prišlo. Začala fungovať takzvaná hokejbalová gravitácia , ktorá spôsobuje , že určitá sila priťahuje nehrajúceho hráča na ihrisko a iba zriedkakedy jej dokážete odolať. Táto gravitácia a naša strelecká nemohúcnosť doslova obliekla Iča Černého do nášho belasého dresu a s oznámením „chlapci idem hrať “ sa zrazu ocitol na ploche so zámerom vytrhnúť mužstvo zo streleckej mizérie. No a čo sa stalo? Chel by som to popísať štýlom nášho hokejového reprezentanta Žiga Pálfyho: Normálne prišiel na plochu, nabehol si do voľného , dostal prihrávku medzi kruhy a jebol to do bránky. Áno , dielo dokonané . Prvý Ičov dotyk s loptičkou skončil v bránke. No to nie je všetko . O päť minút neskôr zo situácie 2:1 dal brankárovi lišiacky „teplomer“ a druhá tretina skončila v pomere 3:0 . V treťej tretine sa ešte podarilo skórovať Ronovi príklepom od modrej a takisto Peťovi Patákovi nádherným tečom. Trikrát sa nám „podarilo“ aj inkasovať a s konečným výsledkom 5:3 sme boli nakoniec spokojní a pripísali sme si ďaľšie 3 body do tabuľky. Na tradičnej kofole U Wallnera sme sa ešte dozvedeli milú správu od jedného z „ziegelfelďákov“ Rada Suška o plánovanej svadbe , k čomu mu všetci gratulujeme a už dnes prajeme všetko dobre na spoločnej ceste manželstvom.
